<$BlogRSDURL$>

streda, júna 30, 2004

EuroTel MobilMail Extra - je to v poriadku 

Takto pred rokom som si aktivoval službu Eurotel MobilMail Extra na www.e-zones.sk a bol som znechutený. Napísal som pobúrený článok do inZine, ktorý vraj vyvolal v EuroTeli malé zemetrasenie, ale ani ho nečítajte, lebo sa väčšina vecí prudko zlepšila.
MobilMail Extra som znovu vyskúšal kvôli službe GPRS, chcel som mať jeden mailbox, do ktorého môžem ísť cez POP3, webové rozhranie aj mobilný WapMail. Dnes mám z neho veľmi dobrý pocit.
Mailbox má stále kapacitu 50 MB. Dnes to nie je veľké terno, keď už aj Yahoo poskočilo zo 4 MB na 100, ale na základné veci stačí (na veľké zásielky mám predsa Gmail :-). Čo sa nezlepšilo, je výzor. Ale to je nepodstatné. Druhá stále nezvládnutá vec je, že v SMS notifikáciách sa zobrazujú zbytočné kusy kódu, ale účel plnia - viem, od koho mi prišiel mail a keď som vonku, môžem si ho pozrieť cez WapMail. Tak isto sa mi nedalo prihlásiť z práce cez E-zones, ale v ET mi poradili spôsob prihlásenia cez webmail.eurotel.sk a to ide ok. Stále sa nedajú vytvárať vlastné foldre, čo je ďalšie veľké mínus.
Ďalej už samé dobré veci: POP3 ide fajn, webové rozhranie je VEĽMI rýchle (čo je pochopiteľné, stránka nie je zaťažená reklamou) a ovládanie v zásade ergonomické. Adresár sa môže vraj importovať z Outlook Expressu (neskúšal som, používam veľký Outlook), ale znie to dobre. Potešila ma signalizácia po dlhšej nečinnosti, že o 60 sekúnd sa končí doba pripojenia a keď dovtedy neurobím žiadnu operáciu, odpojí sa.
V maili sa dajú zadefinovať veľmi sofistikované filtre (vrátane toho, čo má a čo nemá chodiť ako SMS notifikácia) a odblokovať buď konkrétnu adresu alebo celý server. Spammeri, traste sa.
Silná stránka EuroTelu je technická podpora - keď som mal problém s prihlásením v práci, napísal som mail, na čo mi zavolal milý mladý muž a všetko mi vysvetlil.
Suma sumárum, myslím, že za tých 40 Sk bez DPH to stojí. A ostatné veci dúfam pribudnú.

Richard Kroczek (1939 - 2004) 

Je to človek, čo hral tak krásne na husliach na niekoľkých platniach Deža Ursinyho. Naturálny, šťavnatý hudobník. Vedel zahrať všetky štýly - veľmi štýlovo. Mal som to šťastie hrať s ním v Dežovej kapele dva koncerty. Prišiel, vytiahol husličky, dal si pár fernetov a išiel ako Boh. Počul všetko a cítil ešte viac. Mal ma rád a ja som ho mal rád. Pamätal si na mňa, keď som v roku 1997 krstil knihu o Ursinym, prišli si zajamovať aj so saxofonistom Rudolfom Březinom, po koncerte sme si dali nejaké pivá a pokecali. Bola s ním sranda.
Huslista, gitarista, kedysi aj saxofonista (ale vypadali mu zuby, tak s tým musel prestať) aranžér, otec Richarda Kroczeka, bubeníka zo skupiny Buty v piatok v Ostrave zomrel.
Asi by som ho už nikdy nevidel a nepočul hrať, ale je mi smutno.
Vypočujte si Júliu v zime, je tam všetko.
Nejako sa nám nedarí.

Môžete si pozrieť fotku z roku 1988, Dežo hral vtedy so skupinou Plus. Z tej partie už je živá len rytmika.

Tu je Richardova veľmi stručná biografia
(27. 1. 1939). Multiinštrumentalista, aranžér. Absolvent gymnázia a elektrotechnickej priemyslovky. Dva roky konzervatória, odbor gitara. Druhé miesto v celoštátnej súťaži cimbalových muzík a pôsobenie vo vojenskom sláčikovom kvartete (ako huslista), saxofonistická prax z rôznych jazzových formácií. Od roku 1970 do 1982 člen skupiny Bukanýři, spolupráca s Ostravským rozhlasovým orchestrom. Nahrávky so skupinou Alternativa, kde je inšpirovaný raným Jeanom-Lucom Pontym a Jerrym Goodmanom. Nahrávky s ORO (ako gitarista). Ako gitarista nahrával aj s Jindřichom Brabcom, ako huslista s Josefom Streichlom, s Janom Spáleným na albume Edison, projektom Moravská huslová dílna a skupine Jazz ORO. Konštruktér elektronických efektov, adjustátor a staviteľ elektrických gitár a amatérsky astronóm. Žije v Ostrave. (podľa článku Aleša Jurdu Černá díra hudebního vesmíru, Melodie 11/1983, s. 333)

utorok, júna 29, 2004

Zasa iba linky 

Hrám sa s novou reportážou a zároveň sa stresujem, lebo ďalšie tasky tu už na mňa nenávistne pozerajú spod stola a sú dosť nasrané, že ich zanedbávam, tak dnes to budú len linky.
Napísal som do SME recenziu na knihu Jána Liteckého-Švedu Blus na Slovensku. Ak sa vám bude zdať, že je príliš prísna, je to pravda. Ale nemyslím ju záštiplne, čo je dúfam cítiť. Ja som skrátka hrozne smutný, keď sa nevyužije šanca urobiť naozaj dobrú knihu. Veď koľko toho na Slovensku vychádza?

Pred rokom a pol som poslal do Reflexu objednaný článok Causa Jaro Filip. Trikrát som sa v najbližších mesiacoch pýtal, čo sa deje, že to nevyšlo, pán Tesař ma vždy upokojil - jasné, už to bude, ale furt bola nejaká vojna. Tak som sa na to vykašlal, povedal som si, že som sa asi netrafil do rubriky (Causa sú také kontroverzné veci) alebo mám hroznú češtinu a báli sa mi to povedať :-) Nedávno to vyšlo. Vraj to je fajn, aj čeština bola úplne v poriadku, myslel si, že to robil prekladateľ. Božie mlyny holt melú pomaly. Akurát ma to zdržanie mrzí z jedného dôvodu - pred poldruha rokom mala česká koruna vyšší kurz ako teraz.

nedeľa, júna 27, 2004

Príručka socialistických metrosexuálov 

Na začiatok nového pracovného týždňa mám niečo, čo vám určite urobí dobrú náladu. Tu, kde teraz bývam, som objavil knihu s názvom Kniha pre mužov z roku 1988, podľa ktorej sa socialistické "mužčiny" mohli naučiť, ako používať kozmetiku a čo robiť, aby vyzerali cool. Vlastne je to publikácia pre socmetrosexuálov. Niekoľko fotografií je nevýslovných a úvod je tiež skvelý. Oskenoval som pár fotiek a stiahol úvod.

Varujem vás, fotky sú veľmi explicitné a vôbec, nie je to nič pre slabé nátury. Príjemnú perverznú zábavu.

Dobrá správa pre internet 

Keď som v apríli objednával pevné internetové pripojenie ST DSL, škrípal som zubami, lebo Telekom nemám rád (nájde sa vôbec taký, čo ho má rád?). Potom sa to všetko okolo mňa obrátilo naruby a zmluvu som stornoval. Aspoň zo mňa Telekom nič nemal.
Jednou z najpotešujúcejších správ posledného obdobia bolo, že ST klepli po prstoch a zakázali im bundlovať ST DSL a telefónnu službu. To v praxi znamená, že rýchlu pevnú linku budeme môcť mať za menej ako tisícku (dúfam). Skvelé. A to som si pochvaľoval, že s mojim GPRS Data Nonstop mám najlacnejšie permanentné pripojenie. Ale aspoň nie som u Telecomu :-)
Tu je najaktuálnejší článok na Živě.

Martin Vanek 

S Martinom Vanekom som kedysi dávno hral v divadle GUnaGU a neskôr v Národnom divadle v hre demokrati. Páči sa mi aké krásne bábky robí a je mi sympatické, ako robia s Igorom Adamcom detské relácie. Tak som s ním urobil rozhovor do Víkendu.

piatok, júna 25, 2004

Ochrana proti kopírovaniu 

Na Živě.cz vyšla správa, že Universal opúšťa ochranu proti kopírovaniu audio CD (upozornil ma na ňu Mahavishnu), dôvodom je nekompatibilita s niektorými hi-fi prístrojmi. Páni z Universalu tuším čítajú moju stránku - nedávno som sa sťažoval, že mi diskmen odmieta prehrať CD s ochranou.

Dnes len linky 

Nakopila sa mi robota, tak dnes budem veľmi stručný. Zabudol som uviesť link na jeden drobný článok ktorý mi vyšiel v sobotu vo Víkende. Kamarátka, výtvarníčka Katka Slaninková (skvele ilustrovala napríklad Úchylárium Petra Pišťanka) chová fretku, tak mi o nej porozprávala do našej zvieracej rubriky.
Príjemný a hrejivý upršaný piatok želám.

štvrtok, júna 24, 2004

Dusno a GPRS 

Dnes bolo dusno všade, vo vzduchu aj v hlave. O srdci ani nehovorím, stal sa z neho flák mäsa. A vnútornosti som vždy neznášal. Niekde blikalo na červeno opustené výstražné svetlo a nikto si ho nevšímal. Dusno nebolo iba v mojej práci, lebo tam som ešte dusno nezažil. Teda teplo bolo riadne, myslím tým pracovné dusno, to mi Boh dožičil za tú robotu v reklamke. Ale aj tak, ani netuším o čom som s kým rozprával. Skrátka, dnes to bol deň ako veľmi pomalý rollercoaster, ktorý chodí po rovine a nikto nevie, načo je, kua, vlastne takáto blbá horská dráha bez kopcov a čo robíme v tých horúcich zaolejovaných vagónikoch, páchnucich hrdzou.
Ale už som ticho, lebo práve sa vonku prehnala pomalá a mierna búrka a trochu vyčistila priezory na skafandroch. Aspoň na seba zajtra v tej kalnej vode trochu lepšie uvidíme.
Ozaj, mám GPRS, data nonstop u EuroTelu a je to celkom fajn vec aj keď zodpovedajúca suma by bola asi polovičná, hádam to tak časom upravia. Ak prebrowsujete na dial-up 800-900 korún a viac, vysoko odporúčam. Za 1200 aj s DPH máte neobmedzené pripojenie a nemusíte sa kontrolovať. A rýchlosť je o niečo vyššia (u ET, u Orange asi rovnaká). Aj keď v zmluve je napísané že ak niekto prešvihne 1500 MB mesačne, môžu ho upozorniť nech sa krotí, ale vraj to ešte neurobili. Dúfam že nebudem prvý prípad, lebo som hneď prvý deň hrdinsky začal ťahať service pack na Windows XP. Ale nedotiahol som to do konca, tak ako mnoho iných vecí. Dobrú noc.

streda, júna 23, 2004

Gmail - vyzerá to dobre 

Možno ste počuli o googlovskom webmaile Gmail, ktorý má gigovú (!!!) kapacitu, veľmi sofistikované vyhľadávanie a označovanie mailov, takže aj pri tisíckach mailov v schránke máte vždy prehľad a vždy nájdete, čo potrebujete (s tým mám problém aj v Outlooku). Zatiaľ to behá v beta verzii, pre verejnosť sa sprístupní neskôr. Zatiaľ to funguje na pozvánky, kolega Tomáš Bella ma zaregistroval, tak som sa s tým trochu hral. Vyzerá to DOSŤ dobre. Škoda, že to nemá POP3 (vraj bude), inak by som ho už začal používať ako hlavný mailbox. Je to naozaj neuveriteľne rýchle, takéto čosi bleskové som na webe nezažil. A je vtipný - ako som sa s ním hral, vymazal som z koša nejaké testovacie maily a on ma upozornil, že načo vymazávam, keď mám 1000 MB kapacitu :-) Keď to sprístupnia, poviem vám a popíšem ho trochu detailnejšie. Myslím, že je to technologický klenot. Tu je recenzia Tomáša Bellu na SME a tu článok Petra Študenta na Disku. Doplnil by som ich o informáciu, že už teraz tretie strany vyvíjajú rôzne aplikácie, napríklad aj POP3 (nefungovalo mi to), alebo indikátor prijatých správ v tray lište (funguje). Ak vás to zaujíma, aplikácie a vylepšenia sú na tejto adrese (zaslal Tomáš Bella)

utorok, júna 22, 2004

Elznic 

Priznám sa, že sa necítim byť veľmi pevnou súčasťou slovenskej blogosféry s tým akože citujem blogy iných, každý deň pozerám čo majú nové a tak. Sotva stíham pozrieť stránky, ktoré potrebujem súrne k svojej práci. Ale dnes som si pozeral na naj, odkiaľ chodia ľudia ku mne a tam som objavil, že aj z prvého blogu Elznic.net Pozrel som si čo to o mne píše a našiel som takýto svieži textík:
"Fíha, Marian Jaslovský [vonkajší spoj] objavil blogovanie a Veľká Tlač ho hneď poctila úlohou, aby napísal o weblogoch pre autoritatívny denník (papierové vydanie Sme, streda, 16. jún 2004, strana 29).
Marian sa ti v úvode zdôveruje:
Blog – toto nepekné slovo znie ako označenie nejakého obzvlášť slizkého tvora z Pána prsteňov.
Bisťu. Nikdy by mi neprišlo na um, že výraz blog znie slizko. Hádam preto, lebo som nečítal Lord of the Rings v slovenčine.
Ak sa ti bridí, spomeň si na slizké veci, ktoré môžu byť veľmi príjemné. Ak ti predstavivosť zlyháva, možno etymologický výklad slova ti zmyje ako teplá sprcha slizkosť z mysle..."
A tak ďalej. Skrátka, pekne z nadľadu ma poučuje o etymológii slova a nakoniec sa mi poďakuje za to, že som ho uviedol medzi slovenské blogy.
Keďže sa na jeho stránku nedávajú pridávať commenty, odpoviem tu. Milý Elznic, málokedy sa človek stretne s takouto malosťou a obzvlášť ma to prekvapuje u slávnej osobnosti, prvého slovenského bloggera.
1. Veľká Tlač ma poctila napísaním článku z toho prostého dôvodu, že som redaktor SME.
2. Z nepodstatnej vety na úvod robíš osudovú záležitosť. Blog inak podľa mňa znie ako ako Glum alebo (po slovensky) Gloch. Podľa mňa je to podobné.
3. Máš absolútnu pravdu, že som nečítal Pána prsteňov v angličtine. Nečítal som ho ani v slovenčine, vlastne horko-ťažko som sa prehrýzol do polovice prvého dielu. Nemám Tolkiena rád a vôbec sa tým netajím.
4. myslel som si, že písanie na webe by malo byť aspoň trochu zmysluplné.
A vlastne, s prihliadnutím na bod 4 končím.

Najnezdravejšie jedlo na svete 

Jadna z najlepších ukrajinských reštaurácií vraj ponúka najnezdravejšie jedlo na svete - bravčovú slaninu na čokoláde. Dobré, nie?

Blog, Stein a nu jazz 

Včera (t.j. v pondelok) som na teba, milý intímny denníček, nemal čas, lebo človek musí z niečoho aj žiť. Aj by som sa na teba vykašlal, ale toľkí ste boli pozrieť, že mám normálne pocit zodpovednosti. Inak, vôbec by som sa vôbec nebránil tomu, aby ma niekto platil za takéto písanie. V podstate v článkoch o ktorých si myslím že mi celkom dobre vyšli, aj tak de facto blogujem. Teda píšem niečo pre zábavu a mojich kamarátov, priateľov a tak.
Musím sa ospravedlniť Steinu za nepochopenie jeho reklamy. To s tým ospravedlním sa za zločiny komunizmu, spáchané na pive, bol teasing, teda dvojčasťová reklama, kde prvá časť vyvolá zvedavosť a druhá odpovie. Ale keď som to asi ako teasing nepochopil, ak zvedavosť vyvolaná nebola, tak to asi moc dobrý teasing nebol... takže sa mám ospravedlňovať? Ale je pravda, že ja naozaj nie som cieľová skupina Steinu, tak možno pre mňa tá reklama vôbec nebola, ja nie som až taký intelektuál. Premium beers beriem len v núdzi, z fľaškových mi roky najviac chutil Topvar desiatka. Ešteže to môžem povedať, k tomu by som sa v Mayeri (Corgoň) alebo Ogilvy (Zlatý Bažant) verejne priznať nemohol.
Cez víkend som dopísal článok pre magazín Slovenská hudba o nu jazze. Keď ma nenabonzujete, že som ho zverejnil ešte pred vyjdením, tak ho teda dám na stránku. Ale sľúbte mi, že si kúpite celý časopis. Zaslúži si to. Napokon, v Slovenskej hudbe kedysi dávno vyšla štúdia, ktorá viedla priamou cestou k mojej knihe o Ursinym. Dobrú noc.

pondelok, júna 21, 2004

Stoka 

Prišiel mi kolektívny mail od Blaha Uhlára. Pred dvoma rokmi prišiel s vyhlásením nezávislých umeleckých tvorcov a za ten čas sa nazbieralo rovných 91 podpisov. Tak ak chcete, zvýšte počet a pridajte sa k nám, revolucionárom :-)

Slniečko / Punto a rybacé hlavy: Comeback 

Koncom roku 1989 som sa stal členom skupiny Slniečko, alias Punto a Rybacé hlavy. Sám som sa ponúkol do kapely, čo som nikdy neurobil, a oni ma s radosťou prijali. Absolvoval som s nimi množstvo nezabudnuteľných koncertov a nahral dve platne. Ako to bolo, som kedysi dávno napísal štýlom, akým už dnes nepíšem, v predhovore ku knižke textov Petra Remiša, ktorý som vyvesil tu.
Vtedy som mal veľa hudobných aktivít (tie mi potom zobrala práca v reklame, takže som mal ročný výpadok čo sa týka koncertovania). Napriek tomu ma občas zavolali zahrať si a ja som rád ponuku prijal. Poslednýkrát som s nimi vystupoval v lete 2001. Bola medzi nimi aj piešťanská Country lodenica (ktorá už zďaleka nie je len country). Veľké pódium, veľký zážitok. Celonočný žúr.
V tom istom roku som nahral saxofóny na tretí album, ktorý vznikal už v ich vlastnom štúdiu. Neskôr som sa dozvedel, že väčšina bola nepoužiteľná, napriek tomu, že sme sa z môjho nahrávania veľmi tešili; Mišo Urban nahral akordeón len pracovne s tým, že sa ešte prehrá „načisto“. Nahral ho po generálke a ladil inak, takže saxofón k nemu zrazu neladil. Ostatné nástroje opravili, ja som bol ďaleko, tak to napochytre nahral iný saxofonista (okrem 2 a pol skladby, kde to nejakým spôsobom bolo OK). Odvtedy sa neozvali, aj keď s Petrom Remišom sme boli v sporadickom kontakte.
Minulý víkend mi Remiš zavolal. Či si nimi nezahrám. Potešilo ma to, veľmi. Včera sme mali koncert pri bufete Lido v Piešťanoch. Neskúšal som s nimi, ale fungovalo to bez problémov. Slniečko je ako bicyklovanie, nezabudneš to. Napokon, dvanásť rokov je dvanásť rokov. Ľudia sa tešili, tancovali a neodradila ich ani prudká búrka. Kapela hrá skvele, vážni muzikanti, ten sound milujem. Môžem povedať, že po dlhom čase som na tom labilnom rozhrkanom pódiu pocítil naozajstné šťastie.
Ideme spolu zasa hrať. Asi nebudem vládať všetky koncerty, takže budem mať ako v období pred dvoma-troma rokmi štatút stáleho hosťa, ale je to dobrý pocit.
Cestou vlakom späť som počúval album Bašavel, ku ktorému som sa konečne dostal až tam. Je nádherný (pri nahrávaní som ho ako celok nevnímal). Citlivý, ak máte radi Toma Waitsa a jeho balancovanie medzi úsmevom a depresiou, múdrosťou a bláznovstvom. Veď na uvedenej stránke sú nejaké empé trojky, tak si vypočujte. Zo Slniečka ide ozajstná výpoveď, zabalená do skvelej hudby. Koľko kapiel a spevákov u nás to už môže povedať?

sobota, júna 19, 2004

O aktuálnych billboardoch 

Pri príspevku o TV spotoch mi ktosi napísal, že hodnotiť reklamu je úplne poburujúce, samotná reklama je absolútny grc a nie je hodná pozornosti inteligentného človeka. Myslím, že by som neinvestoval nezanedbateľnú časť môjho života do niečoho, čo je absolútny grc (áno, áno, ja viem, toto myslím profesne). Navyše, čo nás obklopuje v takom rozsahu ako reklama, nemôže byť nezanedbateľné.
Cestou z Východu do Bratislavy som mal možnosť vidieť hádam všetky billboardy, ktoré momentálne na Slovensku sú a mám z nich takéto dojmy:
Už som na tomto mieste písal o pohoršujúcom billboarde A-keramika group, kde žena vykonáva svoju potrebu na záchode, s hedlajnom make-up pre vašu kúpeľňu (čo je ten samotný make-up, riešenie nešpecifikuje). Fekálna téma je asi atraktívna, objavila sa aj na billboarde poisťovne Wüstenrot. Decko sedí na nočníku, hedlajn je Sadne ako... Tak toto je, milí priatelia, ukážka absolútnej neschopnosti agentúry a idiotizmu klienta. Serte na takú pôžičku.
Bezradnosť kričí aj z billboardu na kameru JVC - dokonale ostrý obraz. Tú ostrosť má dokumentovať samuraj s mečom. Hm. A čo? Spot EuroTelu na zrýchlenie GPRS je v pohode (skákanie z veže do bazéna), aj abribusy sú celkom fajn, ale adaptácia na billboard je suchá ako konský trus. Plavec a hedlajn Viac rýchlosti - toto naozaj napadne každému.
So slovnou hračkou sa pohráva Durex. Chlap balí babu (alebo opačne) niekde v bare, spoza boxu vykúka trojica spermanov a hedlajn je: Si na LOVE? V zásade mi to nevadí, ale nerozumiem druhému zmyslu: Si na lásku? Ak je človek na love, chce si zašukať a o lásku asi veľmi nejde.
Ďalší dvaja operátori sa prezentujú nepeknými grafickými billboardmi, ktoré vyzerajú ako keby ich dala čo najlacnejšie vyplotrovať nejaká lokálna firma predávajúca podlahové krytiny. Horšie sú na tom Slovenské telekomunikácie - hedlajn na program Pohoda (Vyrozprávajte sa) je zobrazený tak nezaujímavo, že si billboard vôbec nepamätám, viem len, že tam bola červená :-). Na toto mali v agentúre čas nanajvýš 28 sekúnd.
Druhý operátor le Orange, ktorý propaguje zahraničné hovory s hedlajnom Do zjednotenej EÚ za jednotné a najnižšie ceny. Farba podkladu - sivá - hovorí aj o celkovom dojme. Billboard vyzerá ako keby tam už visel dva mesiace a slnko z neho vyťahalo všetku farbu.
Tak to je asi tak všetko. Ešte tam boli nejaké autá, ale to ma nezaujalo. A nech nevyzerám, že furt na všetko len pindám, tu je reklama, ktorá ma nahlas rozosmiala keď som ju videl na plagáte v trolejbuse: Zoberte levy a kuny na dovolenku (už neviem, o akú banku išlo). Lev s potápačskými okuliarmi a šnorcherom a kuna v klobúčiku sú úplne neodolateľní. Jednoduchý nápad, veľmi vtipná exekutíva.

piatok, júna 18, 2004

Ochrana proti zákazníkom 

Radostne som si večer sadol a dal do diskmena recenzné cédečko, že si ho v kľude vypočujem. Na displeji iRiveru sa ukázalo "ProtectedWMA" a žiadna hudba sa neozvala. To CD očividne malo nejakú ochranu proti napaľovaniu, ktorá identifikovala, že prehrávač je schopný prehrať aj .wma súbory a zaradila ho do kategórie nebezpečných zariadení.
Kua, toto čo už je. Ja som si ho predsa nechcel napáliť. Len som ho chcel počúvať v úplne štandardnom diskmene. Ako je možné, že to nejde?
Ak nejaké CD nejde prehrať v CD-R mechanike počítača, je to blbé a neodpustiteľné. Novšie protikopírovacie systémy už veľkoryso povoľujú prehrávanie v PC (majitelia MACov majú smolu), ale na etikete je alibisticky uvedené, že pravdepodobnosť, že CD prehrá mobilné zariadenie je < 100 %. Alebo takéto: "Playback problems may be encountered on some equipment".
Naozaj si nemyslím, že vydavateľstá sú tie svine, ktoré chcú len ryžovať a že je úplne v poriadku, keď sa hudba veselo napaľuje a šíri, ale tu už naozaj zachádzajú priďaleko. Toto je už boj nielen s pirátmi, ale s vlastnými zákazníkmi. Idem skúsiť, či sa nedá to CD nejako zlomiť, aby som si napálil len wawy a aby som ho mohol počúvať v diskmene. Nový, jednoduchší prehrávač si kvôli tomu kupovať nebudem.

Som tu 

Vrátili sme sa z Východu, za dva dni sme prešli vyše tisíc kilometrov. Tokajská oblasť je neuveriteľne zaujímavý, kontroverzný región. Pivnice s ušľachtilou plesňou, vysekané v sopečnej hornine majú neskutočné čaro. Ak vás to zaujíma, boli sme u tohto a tohto výrobcu, na stránkach nájdete informácie aj o tokajskom ako takom. Máme kopu materiálu, pekné fotky, chutné vzorky a keď sa to usadí (hlavne tie vzorky :-), vznikne z toho dobrá reportáž.
Musím sa však otriasť a oddýchnuť si, dlhé cesty autom sú drina. Mám aj jednu novinku, po roku si idem zahrať s mojou dlhoročnou skupinou Slniečko alias Punto & Rybacé hlavy, možno aj zasa nadviažeme stálu spoluprácu. Zajtra večer hráme v Piešťanoch, tak vám zreferujem.

streda, júna 16, 2004

V sobotu dovi 

Priatelia, vo stvrtok a piatok idem na služobnú cestu, robím reportáž z tokajskej oblasti, tak sa veľmi teším, ozvem sa v sobotu a zreferujem ako bolo. Ďakujem za dnešnú hojnú účasť, príďte aj nabudúce.

Ranné ladenie 

Skrútiť sa do polohy embrya a zaspať v teplej a vlhkej hibernácii aspoň na desať rokov. To som chcel dnes ráno zo všetkého najviac. Strach z chladného a nepriateľského sveta napokon trochu obrúsia ranné povinnosti a sprcha. Cigareta, káva. S jemným dažďom prišla úľava, priestory sa trochu vyvetrali ale stále boli ako z čiernobielej fotky.
Cestou na stanicu som si dal do diskmena nový album nemeckej nu jazzovej formácie Sandboy Wanderlust (www.hinterland-records.com). Už som ho počúval a páčil sa mi. Dnes sa stala zvláštna vec. Sadlo to. Niekedy to v umení príde, že sa napasuje do ozubených koliesok v hlave a dutín v duši. O tom je počúvanie hudby, čítanie kníh, debaty s priateľmi. O rezonancii. Ako sex, metafora porozumenia. Vypĺňanie, prispôsobovanie, cykly nežnosti a vzopätia. Sandboy mi citlivo dodávali energiu bez toho, aby ma zraňovali nemiestnym entuziazmom. A pritom priamočiaro a bez tantrických praktík prejemnenej ambientnej elektroniky. Toto je hudba k veci.
Dnes som cestou na stanicu našiel krásu v jednom príjemnom, nie veľmi originálnom, ale skvele urobenom albume. Odpúšťam aj klišé žánru, lebo sú to pekné melódie, naprogramované a zahrané s veľkým nasadením. Výborné speváčky a spevák, je to celé o Latinskej Amerike. Nemci vedia robiť nu-latinu, to už dokázala séria Glücklich, ktorú zostavoval Rainer Trüby.
Potom vyšlo slnko a odišiel niekto životne dôležitý, možno na dva mesiace, možno navždy. Skúsil som to znovu so Sandboyom a fungovalo to. V zmenených podmienkach, náladách, stave, možno kritickom stave. Je to dobrý album. Ak chcete, objednajte si ho na Anarchy. Toto CD, podobne ako mnohé z mojich obľúbených nu jazzov, distribuuje Wegart.

Dva články v SME 

Dnes mi vyšli v SME hneď dva články: Recenzia albumu veľmi zaujímavého gitaristu Willieho Oteriho (hrá s rytmikou od King Crimson) a text o weblogoch (zamknutý, musíte počkať do šiestej).

utorok, júna 15, 2004

Karel Vágner: Nič nové 

Vo včerajšej Mladej fronte dnes je skoro celá polstrana venovaná skvelej súťaži Česko hledá superstar. K tomuto cirkusu sa nechali vyjadriť aj Karla Vágnera, gaunera, socialistického hudobného mafiána, ktorý priviedol na svet niekoľko nechutných mutantov. Vystupuje ako seriózny skladateľ a šéf vydavateľstva Multisonic. Hovorí, že takéto tu už bolo: Veď na Intertalente alebo Jihlavskom Vítězovi dostali šancu toľkí mladí, talentovaní speváci... Medzi nimi menuje i Korna, ktorý sa, pokiaľ viem, etabloval v skupine Olympic. Skrátka, grc. To ako keby súťaž Slovensko hľadá superstar v Pravde hodnotil Karol Konárik a hovoril, že aj za socializmu bola predsa súťaž politickej piesne, tak aké novinky.
Tu je článok Mareka Švehlu z Respektu, v ktorom píše: "Světu popmusic podle (Vojtěcha) Lindaura dominovalo pět klanů - Ladislava Štaidla, Karla Vágnera, Františka Janečka, Petra Hanniga a Michala Zelenky. Jmenovaní bossové byli v přímém kontaktu s nejdůležitější a nejobávanější figurou předlistopadového ,šoubyznysu‘, tajemníkem kulturního oddělení Ústředního výboru KSČ Miroslavem Müllerem. Těžký alkoholik a hulvát Müller vystudoval v Rusku, odkud si přivezl kontakty na nejvyšší kremelské špičky. (Podle pamětníků prováděl v Karlových Varech přímo Brežněvovu manželku.) Rozhodoval o všem, co se tady odehrálo ve světě kultury, tedy především v pop music. Všechna hudební média odevzdávala své ediční a programové plány na ministerstvo kultury, odkud je úředníci nosili k Müllerovi, jehož podřízení pak seznamy vyškrtali, popřípadě doplnili. Müller s chutí chodil na večírky, kde poklonkující muzikanty v opilosti urážel a ponižoval. Účastníci dodnes neradi vzpomínají, jak zpitý tajemník nutil na dobříšském zámku jistého interpreta vážné hudby, aby klekl na zem a zavázal mu botu.
"Kontakty s Müllerem byly předpokladem hladkého hudebního fungování," upozorňuje Vojtěch Lindaur. "Měl přímý vliv na vedení Supraphonu a šlo s ním vyjednat třeba vysoký náklad." Nejčastějšími hosty v Müllerově kanceláři byli právě šéfové hlavních klanů. Například Štaidl s ním podle pamětníků chodil hrát karty."
Inak, českej znovuobjavenej sláve tých Petrov Kotvaldov a Michalov Davidov úprimne nerozumiem. Ja som dosť perverzný, ale toto je už moc. Podobne ako fakt, že Vágner sa vyjadruje v novinách.

pondelok, júna 14, 2004

O aktuálnych TV spotoch 

Tomášovi Bellovi, šéfovi našej rubriky SME v počítačoch, sa páčili dve moje glosy na reklamy (pozri nižšie). Tak som usúdil, že možno budú zaujímať viacerých a po mesiaci a pol nepozerania televízie som si sadol k dlhému, predlhému reklamnému bloku na Markíze, aby som zistil, čo je nové. Podotýkam, že tieto postrehy sú first take, ani jeden zo spotov som predtým nevidel.
Zdá sa, že trendom, aspoň v reklame, je nalievať sa minerálkou, ale väčšina spotov sa mi zdala nejaká suchá. Spotov na Dobrú vodu a minerálku Markíza som sa až bál, ako keby ju urobila nejaká sekta. Aspoň hlas v Dobrej vode je neuveriteľne jehovistický a čaro vody Markíza očividne objavuje veľkňažka tajného spoločenstva pred nejakými hnusnými rituálmi. Zvieratká síce určite pijú vodu, ale veď všetky zvieratá pijú vodu, tak čo nám to vlastne reklama na Rajec chce povedať? Keď môžu zvieratká, môžete aj vy? Bonaqua z toho vyšla najlepšie (pekná produkcia, deckom sa nič nepokazí), ale prečo sú reklamy na minerálky také neuveriteľne VÁŽNE? Ja viem, že je asi neobjektívne pchať sem spot, ktorého som spoluautorom (Mitická), ale vopchám, veď toto nie sú Stratégie. No povedzte sami - nevyznieva z toho najlepšie?
Rajo – dezert Maestro: Spot s vojakom som nevidel, iba abribus (to sú tie plochy na zastávkach). Keď vojak dezertuje s Maestrom, zdá sa mi to v poriadku a celkom vtipné. Ale čo tí dvaja na schodoch? Kto dezertuje a kam? Ten chalan čo odchádza naštvaný, lebo musel dať svojej priateľke dojížďáka, alebo jeho frajerka?
A teraz k adaptovaným spotom zahraničného pôvodu:
Jacobs Mocca - fór so strážcom múzea je dobrý, ale nie je to Don’t Worry Be Happy predsa len už trochu otrepané? A kedy našim copywriterom zakážu používať to "Tak dobrá...?" Nehovorí sa po slovensky náhodou Taká dobrá?
Orange Prima Variant - spot s metrom bol skvelý, aj keď bol pôvodne určený na iný produkt (hry do mobilov), napasované to bolo pekne. Tento CD shop je trochu odvar, aj keď casting je dobrý a tí ľudia sú takí milí ako len môžu byť milí ľudia v TV spote.
Sprchovací gel Fa (s hydrantom): Myslel som, že časy "keď nemáme nápad, strčíme tam holú babu" sú už za nami. Ale produkcia je pôsobivá.
Garnier Fructis Long & Strong - celkom fajn spot, vtipný a s pointou, taký chce robiť každý, ale v konečnom dôsledku ich je minimum. Ktovie prečo.
Nike obmieňa stále jeden motív (všelijaké komplikované naháňanie lopty), ale stále dobre.
Maggi - to je paródia? Kto preboha takéto manželské dialógy berie vážne? Reklamy na prací prášok sú oproti tomuto Ionesco. Top & Topic - zdravá závislosť - myslím, že mladých pošukov, ktorí sa strápňujú pred svojimi krásnymi kolegyňami, už je dosť, nie? No a napokon Whiskas - myslel som si, že to je kvalitný produkt, ktorý nepotrebuje teleshopping. A navyše teleshopping na tridsať sekúnd určite nemá žiaden účinok.
Myslím, že reklamy na dnes stačilo. Nabudúce to bude o umení :-)

Nové cédečká 

"Hudba je mocná čarodejka", hovorievala moja topoľčianska babka, ktorej obľúbené čítanie boli sacharínové novely z červenej knižnice. V poslednom čase počúvam veľa. Mám na to tri dôvody: 1. V SME sa môžem dostatočne realizovať a písať o tom, čo ma zaujme. 2. Mám nový diskmen iRiver, ktorý vie aj empé trojky, veľmi sa z neho teším a mám ho pri sebe nonstop. 3. V rámci môjho dosť výrazne zmeneného životného štýlu mi tá hudba skrátka robí dobre. Veď je mocná čarodejka.
Na tomto mieste si vás dovolím oboznamovať s novinkami, ktoré ma zaujali v tom či onom smere a so starinkami, čo ma obzvlášť potešili a prečo. O štyroch nových cédečkách zaujímavých dám sa dočítate v SME (rýchlo, archív je platený :-). Dnes som cestou do práce počúval fantastický album Randyho Breckera Hangin’ In The City z roku 2001, ak máte radi STRAŠNÉ groovy, ak vás teší, keď ľudí živočíšne baví hrať a ak vám nevadia jazzové prvky, je váš. Tu je o ňom písané na AMG. Myslím, že Randy Brecker je môj úplne najobľúbenejší trubkár (Milesa Davisa nerátam, samozrejme, ale toho beriem skôr komplexne). A ako spieva a rapuje!!!!

sobota, júna 12, 2004

Jazzáky kompletne 

Ako som sľúbil, uverejňujem kompletnú dramaturgiu Bratislavských jazzových dní Slovenská Sporiteľňa, ktoré budú v PKO 22. 10 - 24. 10. 2004. Vo štvrtok, 21. 10. bude v divadle Aréna prehliadka slovenského jazzu.
Tu je program:
22. 10.: Saxofonista Rado Tariška a veteránsky bubeník Jozef Döme s kapelou, Maďari I Tropical Transform a Rakušania Bleu (nepoznám) a britskí funkoví Incognito, čo bude určite veľký zážitok.
23. 10.: Euro Band, Joachim Schönecker (A) a Malia (GB) - nič z toho nepoznám a Jimmy Smith Quartet (my, čo máme radi Hammond, budeme mať tri roky po vystúpení Joey DeFrancesca sviatok).
24. 10.: Stanislav Palúch s kapelou (skvelý mladý huslista, hrá s Jurajom Griglákom, vystúpenie sa bude nahrávať na CD), Duo Arnotto (F, nepoznám), EST (Švédsko, vraj vynikajúce klavírové powerjazzové trio) a napokon Level 42. Skvelé, budeme mať bratislavské funkové dni.
V divadle Aréna uvidíme 21. 10. Silviu Josifoskú s Gabom Jonášom. Adrienu Bartošovú s kapelou, Traditional Jazz Band, Mila Suchomela s kvartetom a Petra Lipu. V programe sú aj Rakušáci Dixielanders Hall. Skvelá Švédka Victoria Tolstoy je neistá. Škoda.
Takže to je všetko. Keď sa program zoficiálni, objaví sa na stránke www.bjd.sk.

Piss alebo kaviár? 

Nedávno som pomáhal jednej malej reklamnej agentúre s inzerciou na organizáciu distribútorov kachličiek a sanitárnych zariadení A-keramika group. Bola to príjemná práca a myslím, že sme urobili niekoľko sviežich návrhov. Neprijali ich. Taký je život. Teraz som videl billboard. Skoro mi zabehlo. Záchodová misa, pri nej dve nohy na vysokých opätkoch. Akože: Krásna baba sedí na záchode. Len mi nie je celkom jasné, čo robí. Vysoké opätky sú erotický motív, takže to asi bude nejako súvisieť so sexualitou. Že by piss? to by ešte šlo, ale podľa mňa to bude asi kaviár, pretože tieto billboardy prekračujú všetky medze. Skrátka, sú na h***o.

Čo nám hovoria pakomáre? 

Pod týmto názvom mi dnes vyšiel článok v SME. Píšem o práci biológov, zaoberajúcich sa štúdiom malinkých zvieratiek, z ktorého môžu získať dôležité informácie. Nech sa páči, tu je .

piatok, júna 11, 2004

A ešte jeden potešujúci oznam 

Ozaj, dnes som sa dozvedel, že 17. 9. bude v Bratislave na námestí hrať živá Spyro Gyra, zadarmo, v rámci Zlatý Bažant City Fest.

Trnava, Suchomel a Lučenič 

Síce už v Trnave nebývam od prvého mája, ale prišlo mi oznámenie o doporučenej zásielke, tak som tam dnes zašiel, samozrejme úplne zbytočne, lebo to bola nepodstatná blbosť, ale o tom som nechcel. Vo vlaku som si pustil CD kvartetu Mila Suchomela, ku ktorému som sa dostal až dnes, je prvé z tej edície, čo nahrávajú na jazzových dňoch. Ak ho niekedy niekde náhodou uvidíte, nenechajte sa odradiť úplne neuveriteľne odporným obalom, na ktorom dominuje logo sponzora, Slovenskej sporiteľne a vyzerá ako nejaký zlý propagačný CD-ROM. Vystúpenie som na BJD prepásol a Suchomela som nevidel ani na bratislavskom koncerte asi pred mesiacom, kde mal kopu všelijakých hostí. Takže som ho vlastne s kvartetom počul prvýkrát poriadne. Bol som neuveriteľne príjemne prekvapený, aký je to skvelý saxofonista. Výborný tón, moderné fóry, dobrá stavba sól, úžasnná technika a frázovanie. Kapela (+ Klaudius Kováč - klavír, Štefan Bartuš - kontrabas a Marián Ševčík - bicie) hrá absolútne aktuálny straightahead. podľa mňa by si ani niekde v klube v New Yorku nevšimli, že niečo nie je ok. Je to ok a veľmi. Je super, že s Radom Tariškom máme u nás dvoch takýchto saxofonistov.
V Trnave bolo strašne teplo. Na námestí hral v rámci eurovolieb Laco Lučenič a jeho skupina Satisfactory. Nič proti Lacovi, ale je to dosť údesné. Podľa mňa kapela, kde človek, ktorý nevie spievať, spieva rockové hity, pôvodne naspievané skvelými spevákmi, je niečo, čo by nemalo existovať. Viachlasy neladia... smutné. Jednu pesničku som počúval cestou na poštu, jednu z pošty (ponáhľal som sa na vlak späť), ale viac by som ani nezvládol. Doteraz mi znie v ušiach zavýjanie "good bye ruby tuesday".

Headlineri BJD 

Headlineri októbrových Jazzákov sú jasní. Tak, priatelia, môžeme sa tešiť na skupiny Incognito, Level 42 a Jimmy Smith Quartet.
Bude to dobré, myslím si. Keď budem mať čas, napíšem o dramaturgii podrobnejšie.

Čo počúvam 

Ennio Morricone nikdy nepatril medzi mojich obľúbených skladateľov, asi preto, že o film som sa vždy len tak obtieral. Teraz sa mi dostalo do ruky trojcédečko MondoMorricone, kde nie sú remixy (vraj remixy sú zlé), ale pôvodné skladby z rozhrania 60. a 70. rokov. padol som na zadok. Tento človek sa vie priblížiť ku gýču, obísť ho a pozrieť na neho z iného pohľadu, dekonštruovať ho a kreatívne využiť. Fantastické témy a pôsobivé, nadčasové aranžmány. Na sólové skladby Pata Methenyho, kde používa symfonický orchester, už pozerám z úplne iného pohľadu. Začul som tam aj prejav a la Kate Bush, Toninho Horta (vplyvný brazílsky gitarista). Angelo Badalamenti by bez Morriconeho vplyvu asi ťažko písal pre Lyncha tak, ako písal. Odporúčam. Chystám recenziu.
Trochu ma sklamala nová Bebel Gilberto, zdá sa mi, že tam nie je toľko výrazných nápadov ako na debute. Nuž, producent Suba (zhorel vo svojom štúdiu) chýba.
No a veľmi príjemný je debut Clary Hill Restless Time z dielne chlapcov z Jazzanovy (label Sonar Kollektiv). Ak máte radi funky, od toho istého labelu odporúčam človeka menom Georg Levin, ak si to dáte ráno do diskmena, zaručujem lepší deň. Samozrejme, iba v prípade, že vám niečo hovorí Jamiroquai, Incognito a tak. A ak máte trochu nostalgiu za funky popom 80. rokov.

streda, júna 09, 2004

Stein 

Ostávam v nemom údive nad billboardami pivovaru Stein, ktorý sa pätnásť rokov po revolúcii ospravedlňuje svojim konzumentom za zločiny komunizmu, spáchané na jeho pive. Už starý Ogilvy hovoril, že reklama je účinná vtedy, keď nesie benefit - t.j. výhodu, ktorú získa človek tým, že si vyberie práve tento a nie iný produkt. Čo chce povedať reklama Steinu? Podľa mňa asi toto: "Naše pivo je úplne na hovno. Teraz sme si všimli, že iné pivá nás predbehli, nesmrdia myšinou, sú v euronorme, slovenské pivá sú skrátka pitné, okrem toho nášho. Ale my o tom vieme. Bola spáchaná krivda."
Myslím, že najlepší slogan na Stein vymyslel môj priateľ Michal Š.: "Stein je pivo tvrdých chlapov".

pondelok, júna 07, 2004

Kórea 

Mimochodom, zaujímavá správa: V KĽDR od 25. mája zakázali mobilné telefóny. Ich vlastníci ich museli odovzdať úradom.

Po pauze 

Ozývam sa po dlhšej pauze, nakoniec nebola týždňová, ale päťtýždňová. Medzitým sa stalo toľko vecí, že by to stačilo aj na rok, ale to už naozaj nie je na publikovanie. Mimochodom, niekedy sa nám zdá, že žijeme v situácii ako z filmu, ale bol by to väčšinou pekne nudný film.
Prvého mája som nastúpil do SME, všetko čo som čakal od tejto práce bolo splnené. Mojou rozlúčkou s reklamou je aktuálny spot na Mitickú, kde som vymyslel slogan "Mitická vás pozdraví, prejaví sa na zdraví", za ktorý som sa stal na chvíľu hviezda a klient to hneď zobral. TOTO je reklama. Pre porovnanie: V SME mám za sebou závažnú reportáž o tom, ako žijú nezamestnaní na východe, dva reporty z koncertov Mikea Sterna a Jethro Tull, recenzie, rozhovor s Andrejom Bánom a hotový je s Michalom Kaščákom, článok o práci hydrobiológov čo skúmajú maličké živočíchy, aby s nimi potom robili veľké veci.
To je trochu nepomer, zdá sa mi. Napriek tomu mám k reklame blízko, ale určite nie na plný úväzok. Zatiaľ :-)
Jeden z tých biológov je môj priateľ Tomáš Čejka. Tiež si nedávno urobil blog, tak keď máte záujem o slimáky, tu je.

This page is powered by Blogger. Isn't yours? Weblog Commenting and Trackback by HaloScan.com